COM_EVENTLIST_EXPORT_ICS

Podujatie 

Názov podujatia:
Bradlo
Dátum konania:
20.07.2019
Cieľ:
Bradlo - Dobrá Voda - Myjavská pahorkatina
Kategória:
Pešia turistika

Popis

Účastníci zájazdu získali na podujatie zľavu 30 % z ceny zájazdu, na podporu podujatia sa použili prostriedky z 2 % dane z príjmov.

Trasa:

Dolné Košariská - Bradlo, chrbát - Bradlo, mohyla M. R. Štefánika - Brezová pod Bradlom - Ostrá úboč - Skálie - Dobrovodský hrad - Dobrá Voda.

Náročnosť:

stredne náročné, dĺžka trasy: 20,1 km, prevýšenie: 609 m, čas pochodu: 5:40 h.

Zodpovedný vedúci:

Mária Šulková, inštruktor II. triedy pešej turistiky

E-mail: Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript. alebo mobil: 0918 056 249.

Cieľová oblasť

Cieľ:
Bradlo - Dobrá Voda

Popis

Košariská (349 m n.m.) sú kopaničiarska obec na Slovensku nachádzajúca sa na rozhraní Malých Karpát a Myjavskej pahorkatiny. Najstarším dôkazom ľudského osídlenia na území obce sú nálezy kamennej škrabky a úlomkov pazúrika z kamennej doby. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1786.

V obci sa nachádza rodný dom astronóma, politika, fotografa, vojenského letca, brigádneho generála ozbrojených síl Francúzska a diplomata Milana Rastislava Štefánika, evanjelická fara, jedno-podlažná dvojtraktová murovaná stavba na pôdoryse písmena L z roku 1878. Úpravami prešiel v 30. rokoch a v roku 1968. V objekte sa v súčasnosti nachádza múzeum. Fasády fary sú členené lizénami s kvádrovaním, nad oknami sa nachádzajú dekoratívne kazety. Na objekte je umiestnená pamätná tabuľa M. R. Štefánika z rokov 1919-1922.

Bradlo (543 m.n.m.) je najvyšším vrcholom Myjavskej pahorkatiny. Má podobu nápadného vápencového tvrdoša. Na jeho vrchole bola postavená pred 90 rokmi Mohyla generála Milana Rastislava Štefánika, jedného zo zakladateľov samostatného Československa. Generál Štefánik tragicky zahynul 4. mája 1919 (95 rokov) pri návrate do vlasti neďaleko Ivanky pri Dunaji. O týždeň neskôr ho pochovali spolu s talianskou posádkou nad jeho rodnými Košariskami na Bradle. O päť rokov po jeho smrti bol položený základný kameň pamätníka navrhnutého architektom Dušanom Jurkovičom.

Tento monumentálny pamätník má rozmery základne 65,5 m x 95,5 metra a v roku 1968 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Ide o terasovitú stavbu so štyrmi 12 m vysokými obeliskami z travertínových blokov zo Spišských Vlachov. Po čelných a bočných schodiskách sa dá vykráčať až k hrobu. Na vrchole je samotná  hrobka, tvorená troma odstavcami v tvare pyramídy. Na vlastnom náhrobku sú umiestnené štyri dosky s nápismi. Mohyla je symbolom samostatnosti a slobody nášho národa. Z pomníka je pekný výhľad do kopaničiarskeho kraja. Počas zimnej a letnej turistickej sezóny je možnosť občerstviť sa na chate Bradlo

Brezová pod Bradlom (265 m n.m.) leží v údolí Brezovského potoka, na rozhraní Malých Karpát a Myjavskej pahorkatiny. Počiatok najstaršieho osídlenia územia Brezovej pod Bradlom siaha do eneolitu – neskorej doby kamennej. Ďalšie nálezy sú zo začiatku bronzovej doby. Z roku 1262 pochádza najstarší písomný doklad o existencii osady Brezová. V Brezovej sa zistili stopy jednoduchého opevnenia rámcovo datovaného do 15. storočia. Rozloha poľnohospodárskej pôdy v úzkej brezovskej doline nestačila, v okolí preto začalo vznikať kopaničiarske osídlenie.

V rokoch 1840–1843 bol brezovským evanjelickým kaplánom Jozef Miloslav Hurban. 28. apríla 1848 Hurban svojou rečou strháva na brezovskom rínku tritisíc prítomných a vyhlasuje Žiadosti slovenského národa v stolici nitrianskej požadujúce slovenčinu v úradnom styku, slovenské školy, slovenských poslancov na sneme a vrátenie kopaníc, pasienkov a hôr.

V obci sa nachádza pamätná izba Dušana Samuela Jurkovič, najväčšieho slovenského architekta prvej polovice 20. storočia, ktorý je právom považovaný za zakladateľa modernej slovenskej architektúry. V svojej tvorbe cieľavedome uplatňoval prvky ľudovej kultúry i moderné trendy európskej architektúry. Dušan Jurkovič mal k rodnému podbradliansko-podjavorinskému kraju i k svojej rodine hlboký vzťah. Jeho diela sú sústredené na území Brezovej pod Bradlom.

Dobrovodský hrad (367 m.n.m.) nazývaný tiež ako Joku alebo Bona Aqua podľa výdatného zdroja pitnej vody v podhradí. Bol postavený niekedy v 13 storočí v oblasti Dobrovodského krasu na mieste starého hradiska, po ktorom zostala iba časť zemného opevnenia. Ide o gotický hrad, ktorý slúžil na zabezpečenie obchodnej cesty cez Malé Karpaty. Názov hradu je odvodený od početných vodných prameňov v jeho okolí. Má približne lichobežníkový pôdorys, pevné a vysoké hradby, ktoré strážili tri mohutné veže postavené v rôznych časových obdobiach. Hrad mal dobré hospodárske zázemie, listinné správy spomínajú aj vlastný mlyn. Neskôr bol hrad silne poškodený za Rákocziho povstania. Definitívnu osudnú radu však zasadil požiar v roku 1762 po údere blesku.

V súčasnosti možno obdivovať iba zrúcaniny tohto hradu. Zachovala sa časť muriva s opevnením a zvyšky niekoľkých stavieb. Najzachovalejšia z neho je západná bašta pri vstupe do hradu. Vstup do hradu je voľný.

Dobrá voda (248 m.n.m.) je predovšetkým známa ako pôsobisko a miesto posledného odpočinku najvýznamnejšieho bernolákovského básnika Jána Hollého. Ján Hollý je pochovaný na miestnom cintoríne. Jeho život a tvorbu pripomína Pamätná izba J. Hollého nachádzajúca sa v objekte fary ležiacej povyše kostola. Na jej fasáde mu v roku 1935 osadili pamätnú tabuľu.

Najbližšie podujatia

Kalendár podujatí

<<  Október 2020  >>
 Po  Ut  St  Št  Pi  So  Ne 
     1
  5  6  7  8  911
121314
192021222325
2627282930