Chyba
  • JFolder::files: Cesta nie je priečinok:
Upozornenie
  • There was a problem rendering your image gallery. Please make sure that the folder you are using in the Simple Image Gallery plugin tags exists and contains valid image files. The plugin could not locate the folder:

COM_EVENTLIST_EXPORT_ICS

Podujatie 

Názov podujatia:
Výstup na Kôprovský štít
Dátum konania:
25.08.2018
Cieľ:
Kôprovská dolina - Vysoké Tatry
Kategória:
Pešia turistika

Popis

Trasa:

Trasa A: Tri studničky - Pod Grúnikom - Kmeťov vodopád - Hlinská dolina, ústie - Vyšné Kôprovské sedlo - Kôprovský štít - Vyšné Kôprovské sedlo - Hincovo pleso - Nad Žabím potokom - Nad Popradským plesom - Trigan - Štrbské Pleso.

Trasa B: Štrbské Pleso - Pred Heliosom - Trigan - Nad Popradským plesom - Popradské pleso - Nad Žabím potokom - Hincovo pleso - Vyšné Kôprovské sedlo - Kôprovský štít - a späť.

Náročnosť:

Trasa A: veľmi náročné, dĺžka trasy: 24,4 km, prevýšenie: 1 553 m, čas pochodu: 8:55 h.

Trasa B: náročné, dĺžka trasy: 20,2 km, prevýšenie: 1 308 m, čas pochodu: 7:40 h.

Zodpovedný vedúci:

Stanislav Vakula, inštruktor II. triedy pešej turistiky

e-mail: Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript. alebo mobil: 0903 575 211.

{gallery}Koprovsky_stit{/gallery}

Cieľová oblasť

Cieľ:
Kôprovská dolina

Popis

Tri Studničky (1 140 m.n.m.) sú turistickým rázcestím pri Ceste Slobody medzi Podbanským a Štrbským Plesom. Staršie slovenské pramene ho označujú aj názvom Tri Studne. Nachádzala sa tu stará lesovňa TANAP-u. Neskôr tu bola postavená Važecká chata, ktorá bola v roku 1944 vypálená fašistami. V roku 1961 tu postavili Chatu kpt. Rašu, ktorá v roku 1998 vyhorela a momentálne nie je v prevádzke.

Kôprovská dolina je 11 km dlhý dolinný komplex v najzápadnejšej časti Vysokých Tatier. Je široká 800 m – 1 200 m. Dolina je široký úval s ústím na východ od Podbanského. Severný uzáver doliny tvorí úsek hlavného hrebeňa Vysokých Tatier od Hladkého štítu po Čubrinu, na západe sú Liptovské kopy a na z východe mohutná rázsocha Kriváňa. Preteká ňou Kôprovský potok. Horná časť doliny sa volá Temné smrečiny. Dolinu odvodňuje Kôprovský potok. Jeho prítoky sú pomenované podľa bočných dolín, v ktorých vyvierajú.

Vo vedľajších dolinách Kôprovej doliny je niekoľko plies. Najväčšie z nich je Nižné Temnosmrečinské pleso s rozlohou 11,7 ha a hĺbkou 40 m. Je to tretie najväčšie pleso vo Vysokých Tatrách. Pôvodcom názvu doliny je kôprovníček bezobalný (Ligusticum mutellina L.). Nie je známe kedy vznikol názov doliny. Pravdepodobne jeho tvorcami sú pastieri, ktorí spolu s baníkmi v stredoveku navštevovali dolinu. Baníci neboli veľmi úspešní a v roku 1788 dolinu opustili.

Hlinská dolina je najväčšie odvetvie Kôprovej doliny v jej severovýchodnom uzávere. Meria asi 3 km a ohraničuje ju Prostredný chrbát Kôprovského štítu, hlavná os rázsochy Kriváňa od Kôprovského štítu po Hrubý vrch a od juhu Hrub. Počas ľadovej doby dolinu pokrýval 200 m hrubý ľadovec, ktorý bol dlhý asi 2,5 km. Divoký ráz doliny zvýrazňujú steny hrebeňa Hrubého vysoké takmer 600 m spadajúce strmo do doliny. Sú jedny z najväčších vo Vysokých Tatrách. Hlinská dolina v dolnej časti je zarastená lesom. Pod svahmi Hrubého vrchu – Štrbského štítu sa nad dnom doliny rozkladajú dva rozľahlé skalné a väčšinou snehom vyplnené kotly, z ktorých západný sa volá Veľkou záhradou a východný Malou záhradou. Cez dolinu preteká Hlinský potok. Názov doliny nie je odvodený od hliny. Terajší názov doliny je pravdepodobne skomoleninou jeho pôvodného tvaru – Hincovej doliny.

Vyšné Kôprovské sedlo (2 189 m n.m.) je široké sedlo v hlavnej osi Kriváňa, medzi masívom Kôprovského štítu a Kôprovským chrbtom. Sedlo je najľahším priechodom z Mengusovskej doliny do Hlinskej doliny. Prvý pomenoval sedlo známy kaukazský horolezec Mór Déchy, keď naň vystúpil v roku 1874 z Kôprovej doliny, preto jeho názov odvodzoval od nej. Pomenovanie Kôprovské sedlo platilo pre celú depresiu medzi Kôprovským štítom a Kôprovskou vežou. Pre horolezeckú orientáciu si sedlo vyžiadalo pred prvou svetovou vojnou osobitné mená pre obidve priehlbiny. Vzniklo pomenovanie Nižné Kôprovské sedlo, ktoré bolo v minulosti hojnejšie navštevované a Vyšné Kôprovské sedlo. Vyvýšenina, ktorá je medzi nimi, dostala pomenovanie Kôprovský chrbát.

Kôprovský štít (2 363 m.n.m.) je výrazný vrchol, ktorý je prvým vrcholom krivánskej rázsochy. Nachádza sa v závere Mengusovskej doliny. Na vrchol vedie turistický chodník z Vyšného Kôprovského sedla. Chodník na vrchol je miestami poškodený a čiastočne suťový. Zo štítu je nádherný výhľad na Vysoké Tatry, Západné Tatry, Poľské Tatry a ďalšie okolité horstvá, napr. Nízke Tatry, Západné Tatry, Kráľovu hoľu a iné. Pokiaľ ide o obsah mena je odvodené z názvu Kôprovej doliny, ktorú porastá kôprovníček bezobalný.

Veľké Hincovo pleso (1 946 m.n.m.) je najväčšie (20 ha) a najhlbšie (53,7 m) pleso slovenskej časti Vysokých Tatier. Jeho hladina býva pokrytá ľadom priemerne 270 dní v roku. Rozprestiera sa v hornej časti Mengusovskej doliny pod Kôprovským štítom. Pleso vzniklo vo veľkom ľadovcovom kotle obkolesenom strmými skalnými masívmi. Pomenovanie pochádza pravdepodobne od domáceho mena niektorého majiteľa pozemkov alebo známeho pastiera, ktorý pravdepodobne k plesu vystúpil. Vyteká z neho Hincov potok, ktorý po spojení s Krupou vytvára rieku Poprad.

Popradské pleso
(1 494 m n.m.) s plochou 6,88 hektára sa kedysi nazývalo aj Rybným plesom, keďže bolo jedným z mála prirodzene zarybnených plies. Neďaleko plesa sa v limbovom háji nachádza Symbolický cintorín, ktorý bol vybudovaný „mŕtvym na pamiatku a živým na výstrahu“. S v ňom umiestnené viaceré kríže a tabule na pamiatku obetiam Vysokých Tatier. Pri plese bola postavená turistická Chata pri Popradskom plese s celoročnou prevádzkou.

Štrbské pleso
(1355 m n. m.) je najvýznamnejšou osadou Vysokých Tatier. Osada sa rozprestiera popri brehu rovnomenného morénového jazera, ktoré je druhých najväčším plesom v slovenskej časti Vysokých Tatier s plochou 19,76 hektárov. Osada je najvyššie položenou tatranskou osadou. Do osady vedie z Popradu úzkorozchodná tatranská elektrifikovaná železnica a zo Štrby ozubnicová železnica. Osada je významným športovým strediskom, hlavne pre lyžiarske disciplíny, pričom nachádzajú sa tu dva skokanské mostíky. Z osady je krásny výhľad na okolité končiare vrcholov Vysokých Tatier a je východiskovým miestom viacerých turistických trás.

Najbližšie podujatia

Kalendár podujatí

<<  Marec 2024  >>
 Po  Ut  St  Št  Pi  So  Ne 
      1  3
  4  5  6  7  810
111213141517
18192021222324
252627283031