COM_EVENTLIST_EXPORT_ICS

Podujatie 

Názov podujatia:
České Švajčiarsko
Dátum konania:
31.05.2017 - 04.06.2017
Cieľ:
České Švajčiarsko - Lužické hory, Labské pískovce
Kategória:
Pešia turistika

Popis

Trasy:

Štvrtok, 1.6.2017: Dolní Světlá - Krkavčí kameny - Carolafelsen - Nonnenfelsen - Schluchtwand - bývalý hostinec Zur Wache - Luž - odbočka na Luž - Trojhran - Pětikostelní kámen - Stožecké sedlo - Nová huť.

Piatok, 2.6.2017: Mezní louka - Kozí hřbet - Pravčická brána - Jeskyne Českých bratří - Hřensko - Tichá souteska - Mezní můstek - Divoká souteska - Mezní louka.

Sobota, 3.6.2017: Dečín, Tyršův most - Rozhledna Pastýřska stěna - Terezínsky rybník - Pod koňskou hlavou - Dečínsky Sněžník - Ostrovské skály - Tiské stěny - Tisá.

Nedeľa, 4.6.2017: Jetřichovice - Mariina skála - Vilemínina stěna - Rudolfův kámen - Pohovka - Česká silnice - Šaunštejn - Malá Pravčická brána - Mezní louka.

Náročnosť:

Štvrtok, 1.6.2017: stredne náročné, dĺžka trasy: 17 km, prevýšenie: 980 m, čas pochodu: 6:00 h.

Piatok, 2.6.2017: stredne náročné, dĺžka trasy: 16,6 km, prevýšenie: 855 m, čas pochodu: 6:30 h.

Sobota, 3.6.2017: náročné, dĺžka trasy: 19,5 km, prevýšenie: 1 088 m, čas pochodu: 7:00 h.

Nedeľa, 4.6.2017: stredne náročné, dĺžka trasy: 12,6 km, prevýšenie: 785 m, čas pochodu: 4:45 h.

Zodpovedný vedúci:

Ing. Dušan Vakula, cvičiteľ pešej turistiky

Tel.: 0904 939 330, e-mail: Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript.

Cieľová oblasť

Cieľ:
České Švajčiarsko

Popis

Nonnenfelsen (537 m n.m.) je mohutný skalný masív, ktorý sa vypína do výšky takmer 100 metrov nad nemeckým kúpeľným mestečkom Johnsdorf. Asi 150 metrov dlhý skalný chrbát je tvorený pieskovcom, spevneným v blízkosti kontatku s čadičovou žilou. Čadičová výplň žily ale neskôr podľahla rozkladu a dnes tu po nej ostala iba mohutná asi 100 metrov dlhá a 3 metre široká skalná rozpadlina s 20 až 30 metrov vysokými bočnými stenami, ktoré sa nazývajú ako "Skalné ulice" (Felsengasse). Skalnou rozpadlinou prechádza cesta, ktorá od juhozápadu pomerne strmo stúpa po kamenných schodom, na konci ústí do umelo zarovnanej skalnej plošiny, ktorú uzatvára medzi skaly vtesaná budova štýlovej horskej reštaurácie. Táto reštaurácia bola vybudovaná už v roku 1859, v roku 1902 však vyhorela. V 90-tych rokoch 20. storočia bola kompletne prebudovaná. Z vrcholovej plošiny sú výhľady na okolité skalné útvary, kúpeľné mestečko, ale aj na vrcholy Luž, Hvozd a Plešivec.

Podľa povesti tu v dávnych dobách žili dve mladé rehoľníčky, ktorá podľahli pozemskej láske a za trest boli premenené na kameň. Na vrchol vedie zaistená ferrata Nonnensteig, ktorá je istená lezeckým lanom, prechádza úzkymi rímsami a strmým skalným terénom. Je dlhá 350 metrov a prekonáva výškový rozdie 60 metrov. Jej hlavnou atrakciou je visutý most medzi skalami a lanová lávka.

Luž (793 m n.m.) je výrazný vrchol týčiaci sa nad krajinou hlavného horského hrebeňa. Je to najvyšší vrchol Lužických a Žitavských hor. Zároveň je to najvyšší nemecký vrchol ležiacia východne od rieky Labe. Ide o veľmi atraktívny vrchol, kde už koncom 19 storočia viedlo viacero turistických chodníkov. V bučine na juhovýchodnom svahu vrcholu sa nachádza prostý drevený kríž, označujúcí miesto havárie nemeckého lietadla Heinkel 111 z roku 1945. Všetci štyria členovia posádky zomreli.

Na vrchole bola v roku 1823 postavená drevená chatka, neskôr aj s výhliadkovou plošinou. Neskôr tu bola vybudovaná väčšia chata, ktorú hraničná čiara rozdeľovala na rakúsku a nemeckú časť. V roku 1946 chata vyhorela. Dnes je na vrchole iba pár lavičiek, retranslačný stožiar a na základoch bývalej chaty je upravená vyhliadková terasa obohnaná kamennou stenou s orientačnými tabuľami.
Z vrcholu sa otvára krásny ďaleký kruhový výhľad na České stredohorie s Kozlom, Lužické hory, Českolipsko, Bezděz, Říp, hrebeň Krušným hor, Šlunkovsko, Winterberg. Na východe sa za vrcholkami stromov rozprestierajú Jizerské hory a Krkonoše.

Pravčická brána (415-440 m n.m.) je národná prírodná pamiatka nachádzajúca sa v Českom Švajčiarsku. Táto skalná brána je vytvorená v kvádrových pieskovcoch. S rozpätím 26,5 metra, hrúbkou klenby 2,5 metra a výškou 16 metrov ide o najväčšiu pieskovcovú skalnú bránu v Európe. Je jedným z najnavštevovanejších miest a zároveň symbolom Národného parku České Švýcarsko. Súčasný názov Pravčická brána je odvodený z jej nemeckého názvu Prebischtor (vo význame Tor ako brána).

Pravčická brána bola navštevovaná už od konca 18. storočia a masy turistov spôsobovali zvýšenú eróziu vrchných partií a deštrukciu brány. Po zistení niekoľkých trhlín bol v roku 1982 vstup turistov na bránu zakázaný.
Medzi významné osobnosti, ktoré bránu v tomto období navštívili, patrí dánsky spisovateľ Hans Christian Andersen. V roku 1881 sa začala stavba hostinca Sokolí hnízdo, ktorý bol dokončený o rok neskôr. Otvorený je dodnes, pričom sa tu vyberá vstupné na prístup k okolitým vyhliadkam.

Soutesky Kamenice
sa nachádzajú v Českom Švajčiarsku. Ide o hlboké kaňony v kvádrových pieskovcoch. Nachádza sa tu Ferdinandova souteska a potom Divoká souteska a Edmundova souteska. Rieka tu preteká pod strmými skalami vysokými 50-90 metrov. Souteskou prechádza turistická značka. Niektoré neschodné úseky sa prekonávajú na loďkách.

Edmundova souteska bola zrekonštuovaná v polovici 60-tych rokov 20. storočia, kedy sa tiež nazývala ako Tichá souteska.  Pôvodne bola celá neprístupná. Koncom 19. storočia zahájená stavba chodníka, prechádzajúci tunelmi v skalách, lávkami, mostíkmi, plávajúcimi chodníkmi. V roku 1890 bola spustená prevádzka a otvorená reštaurácia. Souteska je dlhá 960 metrov. K dispozícii je 8 lodí pre 25 osôb. Súčasťou plavby je výklad, ako aj umelý vodopád, ktorá je pomocou oceľového lanka spustený prevozníkom.

Za Edmundovou souteskou sa nachádza Divoká souteska, ktorá na ňu nadväzuje U Mezního můstku. Bola sprístupnená v roku 1898. Souteska je dlhá 450 metrov.

Rozhledna Pastýřska stěna (288 m n.m.) sa nachádza na skalnou výbežku na mestom Dečín, na ľavom brehu rieky Labe. Patrí medzi najkrajšie výhliadky v Česka a je jednou z dominánt Dečína. Okrem krásneho výhľadu na mesto je možné navštíviť aj výletnú reštauráciu, ktorá sa nazýva ako "Nebíčko". Táto reštaurácia tu bola postavená už v roku 1892, pôvodne ako drevená budova, neskôr ju v roku 1905 nahradil kamenný hostinec s 18-metrov vysokou rozhľadňou v podobe módnej napodobeniny romantického hradu. Vyhliadková veža je sprístupnená s obmedzením, hlavne v letnom období. Na vyhliadkovú plošinu vedie 62 schodov. Masívom skaly prechádza železničný tunel smerom na Nemecko.Zaujímavosťou je horolezecká via ferrata, ktorá tu bola vybudovaná v roku 201 a umožňuje výstup na skalnú stenu pomocou oceľových lán a stúpačiek.

Dečínsky Sněžník (723 m n.m.) je pieskovcový stolový vrch, dvíhajúci sa 7 km západoseverozápadne od mesta Děčín. Predstavuje najvyšší vrchol geomorfologického celku Děčínská vrchovina, ako aj CHKO Labské pískovce. Ide o najväčšiu českú stolovú horu.

Vrchol je takmer celý zalesnený a tvorí ho rozľahlá plošina s rozmermi približne 1600x600 metrov. Po väčšine svojho obvodu je lemovaná niekoľko desiatok metrov vysokými pieskovcovými stenami. Z okrajov vrcholovej plošiny sa na mnohých miestach otvára ďaleký rozhľad na Lužické hory aj Českosaské Švajčiarsko. Z Drážďanskej vyhliadky na druhom konci plošiny sú viditeľné Drážďany a skalný útvar Koňská hlava.

Najvýznamnejším kruhovým výhľadovým bodom je 33 m vysoká kamenná rozhľadňa z roku 1864, jedna z najstarších na území ČR. Pôvodne išlo o trigonometrickú vežu 1. rádu, ktorá slúžila pre potreby rakúskych, saských a pruských zememeračov ako aj turistickému ruchu. V roku 1936 tu bol prvýkrát na území vtedajšieho Československa zachytený televízny signál vysielaný z Olympijských hier v Berlíne. Na vyhliadkovú plošinu vedie 173 schodov. Poskytuje výhľady na České středohoří, Krušné hory, Lužické hory, Bezděz, Ještěd, Říp, Krkonoše, aj věže drážďanských kostelů. Pri rozhľadni sa nachádza bufet a horská chata a malé jazierko.

Tiské stěny tvoria pieskovcové skalné mesto, ktorým vedie Náučná stezka Tiské stěny. Nachádzajú sa v najzápadnejšej časti Labských pieskovcov. Najvyšší vrchol dosahuje 613 m n.m. Vďaka výskytu zaujímavých druhov vtákov (sokol sťahovaný a pod.) a iných živočíchov (plch veľký) boli zaradené do sústavy Natura 2000.

Vznikli v období druhohor na dne mora. Skalné útvary sú výsledkom erózie, činnosti vetra, slnka, dažďa a stromov. Výsledkom je skalné mesto s množstvom špár, puklín, dutín, výklenkov, tunelov. Skaly pripomínajú rôzne tvary, napríklad tvary zvierat. V 19. storočí bolo toto miesto divokým labyrintom skál, do ktorého sa nik neodvážil vstúpiť. Jedna povesť hovorila o francúzskom šľachticovi a zlých škriatkoch, aby sa tak zabránilo každému, kto na toto územie vstúpi bez sprievodcu.

Okolie je pokryté jemným veľmi svetlým pieskom. V lokalite boli postavené hostince. Skalné mesto bolo postupne upravované, vybavené schodnejšími cestami, na exponovaných miestach boli osadené zábradlia. Turistom slúžia dve okružné trasy.

Mariina vyhlídka (428 m n.m.) je pieskovcový skalnatý kopec, nachádzajúci sa v Českom Švajčiarsku severne nad obcou Jetřichovice. V roku 1856 bola na vrchole postavená pozorovateľňa protipožiarnym hliadkám. V 19. storočí získal vrchol svoje súčasné pomenovanie, pričom bol pomenovaný po Márii Anne Kinskej, manželke majiteľa panstva. V roku 2005 chatka na vrchole zhorela, o rok bola nahradená novou chatkou, resp. romantickým dreveným altánkom, ktorý poskytuje panoramatický výhľad do okolia. Ide o najznámejšie a najobľúbenejšie návštevné turistické miesto v Jetřichovických skalách. Tri pieskovcové hroty, z nich prostredný vo výške 248 metrov, sa predtým volali ako Veľký Ostrý (Grosser Spitziger).

Vilemínina stěna (439 m n.m.) je vyhliadkové miesto v Českom Švajčiarsku, nachádzajúce sa nad obcou Jetřichovice.  vyhlídkové místo v Českém Švýcarsku. Je súčasťou pieskovcových skál Dečínskej vrchoviny. Poskytuje pekný výhľad na okolitý kraj, okrem iného aj na Růžovský vrch. Pomenovaná je od 19. storočia po Vilemíně Kinskej, keďže v danom období patrila oblasť Kinskému panovníctvu.

Rudolfův kámen (484 m n.m.) nazývaný aj ako Ostroh je vysoký pieskovcový vrchol v Českom Švajčiarsku. Nachádza sa severne od Jetřichovíc a vedie naň európska diaľková cesta E3 prechádzajúca cez Mariininu vyhliadku a Vilemíninu stěnu. Skalu tvorí poželeznený pieskovec, ktorý vytvára pozoruhodné tvary.

Od roku 1824 nesie názov podľa Rudolfa, Kinského kniežaťa, ktorý v tomto roku navštívil skalu a neskôr dal na nej vybudovať prístrešok so 170 schodmi. Po viacerých zmenách bolo v roku 1992 zabudované nové schodisko a o rok neskôr celkom nový prístrešok. Vrcholová plošina poskytuje kruhový výhľad do okolia.

Šaunštejn (340 m n.m.) je zaniknutý skalný hrad postavený na konci 14. storočia a patri medzi najkrajšie skalné hrady v Českom Švajčiarsku. Nachádza sa na pieskovcovom útese nad obcou Vysoká Lípa a pôvodne slúžil ako ochranný hrad na zaistenie bezpečnosti obchodnej cesty nazývanej ako ako Česká silnice spájajúcej Čechy a Lužicí. Na konci 15. storočia bol opustený a odvtedy chátra. Od roku 1958 je chránený ako kultúrna pamiatka. Do dnešnej doby sa z hradu dochovali vo veľkej skale vytesané konštrukčné prvky a priestory. Nazýval sa tiež ako Lúpežnícky hrad.

Pri úpätí skaly sa nachádzalo predhradie s prevádzkovými budovami. Vstup do skalného jadra je 4 metre nad úrovňou terénu a sprístupňuje ho drevená štvrohranná veža so strmými schodmi. Na vrcholovej plošine sa nachádza v skále vyteseaná svetnica, podvalie obytnej veže. Výrazný je okrúhly zahĺbený objekt hlboký 3 metre so zúženým hrdlom, ktorý slúžil ako skladisko. Stála tu aj drevená hradná veža, dnes tu zostal iba pôdorys vytesaný do skaly. Vrcholky jednotlivých skál sú spojené mostíkmi. Skaly poskytujú krásny výhľad do okolia, hlavne na České Švajčiarsko, Labské pískovce až do Nemecka.

Najbližšie podujatia

Kalendár podujatí

<<  Marec 2024  >>
 Po  Ut  St  Št  Pi  So  Ne 
      1  3
  4  5  6  7  810
111213141517
18192021222324
252627283031