Turčianska cyklomagistrála - stredne náročná trasa s množstvom stúpaní, ale aj krásnych, rýchlych a dlhých zjazdov. Vedie západným podhorím Veľkej Fatry, zvlneným terénom, po asfaltových a pomerne málo frekventovaných cestách.

Spája severnú a južnú časť Turca a vedie predhorím Národného parku Veľká Fatra. K atraktivitám trasy patrí krásna príroda, viaceré pamiatky a krásne panoramatické výhľady. Ponúka možnosť návštevy zrúcanín hradu Sklabiňa z 13. storočia, Múzea Karola Plicku v Blatnici, rekonštruovaného kaštieľa z 18. storočia a rodného domu Jána Kollára v Mošovciach a iných pamätihodností.

Pre tých, ktorí sa chcú schladiť v bazéne, sa odporúča navštíviť kúpalisko Drienok alebo rekreačný areál kúpeľného mesta Turčianske Teplice. Sú na nej umiestnené 3 rozhľadne a 1 cykloodpočívadlo.

Rakša (502 m.n.m.) leží na hornom Turci, 4 km severovýchodne od centra Turčianskych Teplíc. Je lokalizovaná v Turčianskej kotline, na podhorí Veľkej Fatry. Prvá zmienka o obci je z roku 1277, kedy sa spomínala ako Roxa. Vznikla zlúčením Rakše s obcou Nedozor (prvá zmienka v roku 1264).

Žil tu Michal Miloslav Hodža (1811 – 1870), slovenský básnik, filológ a politik, národný buditeľ, evanjelický farár, predseda spolku Tatrín. V jeho rodnom dome bola zriadená stála expozícia. Okrem toho tu pôsobil Ján Ursíny (1896 – 1972), predstaviteľ agrárneho hnutia na Slovensku, spoluzakladateľ ilegálnej SNR, stál pri zrode Demokratickej strany. Podpredseda vlády za Demokratickú stranu, účastník protifašistického odboja.

Drienok (1.267,6 m.n.m.) je vápencovo-dolomitový vrch v juhozápadnej časti Veľkej Fatry. Vrchol poskytuje kruhový výhľad na Turčianske Teplice a na západnú časť Národného parku Veľká Fatra. Nie je síce taký dramaticky bralnatý ako jeho známejšie susedky Tlstá a Ostrá, výhľady z neho ale tiež stoja za námahu. Úžasné výhľady na fatranské hrebene i turčiansku záhradku si vychutnávame plnými dúškami.

Blatnická dolina je dlhá 8 km, hlboko zarezaná vo vápencových a dolomitových horninách. Blatnická dolina je lemovaná krásnymi končiarmi hrebeňa od Haľamovej kopy po Ostrú. Tiahne sa smerom východo-západným a tesne pri obci Blatnica sa spája s Gaderskou dolinou. Hoci jej dno okrem dvoch úsekov je mierne, lúčnaté, boky vykazujú mimoriadne bohatú členitosť - vertikálnu aj horizontálnu.

Bralnaté steny a veže sa dvíhajú niekde priamo nad dnom, ide čnejú vysoko v úbočiach. Patrí k najvodnatejším dolinám Fatry. Blatnický potok priberá početné bočné jarky, ktoré spadajú do doliny často v podobe vodopádov a závojov.