COM_EVENTLIST_EXPORT_ICS

Podujatie 

Názov podujatia:
Bieszczadsky národný park
Dátum konania:
10.06.2016 - 12.06.2016
Cieľ:
Bieszczady - Bieszczadsky park narodowy
Kategória:
Pešia turistika

Popis

Trasy:

Piatok, 10.06.2016:

Trasa na úvod: Dukliansky priesmyk - Prírodné vojenské múzeum - Dukliansky priesmyk.

Trasa na záver: Przełęcz Wyżniańska - Połonina Caryńska - Ustrzyki Górne.

Sobota, 11.06.2016: Ustrzyki Górne - Tarnica - Halicz - Przełęcz Bukowska - Wołosate.

Nedeľa, 12.06.2016: Przełęcz Wyżnia - Schronisko PTTK Chatka Puchatka - Wetlinska Polonina - Przełęcz M. Orłowicza - Smerek - Wetlina.


Náročnosť:

Piatok, 10.06.2016: stredne náročné, dĺžka: 9,5 km, prevýšenie: 475 m, čas pochodu: 4:00 h.

Sobota, 11.06.2016: náročné, dĺžka: 22,6 km, prevýšenie: 964 m, čas pochodu: 7:35 h.

Nedeľa, 12.06.2016: stredne náročné, dĺžka: 14,2 km, prevýšenie: 586 m, čas pochodu: 5:00 h.

 

Zodpovedný vedúci:

Ing. Dušan Vakula, cvičiteľ pešej turistiky

Tel.: 0904 939 330, e-mail: Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript.

Cieľová oblasť

Cieľ:
Bieszczady

Popis

 

Bieszczadsky národný park sa nachádza v juhovýchodnej časti Poľska, neďaleko slovenského Národného parku Poloniny. Pohorie je charakteristické najmä výskytom holí s pomerne ostro ohraničenou hranicou lesa, tzv. polonín. Avšak aj lesy so zachovaným pôvodným zložením potešia oko každého turistu. Na hrebeňoch a vo vrcholových častiach sa často objavujú kamenné moria tzv. rozsypance.

Najvyšším vrchom je Tarnica 1346 m n.m. Medzi najznámejšie a takisto najkrajšie poloniny patrí Polonina Wetlinska, Polonina Carynska a polonina v okolí Tarnice. Turistické chodníky sú na mnohých miestach spevnené drevenými schodmi, mostami alebo zábradliami. Nielen na údržbu týchto ciest sa vyberá poplatok. V pomerne veľkom počte sa tu vyskytuje medveď a vlk, ale aj rys, los mokraďový či zubor.

V roku 1991 boli Bieczczady zahrnuté do celosvetovej siete biosférických rezervácií. Na dnešnom ráze tejto horskej oblasti sa vo veľkej miere podieľala aj 2. svetová vojna. Veľká časť obyvateľstva sa vysťahovala do Sovietskeho zväzu. Nakoniec tu zostalo 84 úplne opustených obcí, takže viac ako 80 percent územia zostalo neobývaných.


Sedlo Dukliansky priesmyk (502 m n.m.) je najnižší a najschodnejší priechod v pohraničnom hrebeni Laboreckej vrchoviny. Sedlom prechádza slovensko-poľská štátna hranica. Zo sedla vychádza červenou farbou značená Cesta hrdinov SNP, ktorá vedie krížom cez Slovensko až na Devín. Sedlo je známe z obdobia 2. svetovej vojny Karpatsko-duklianskou vojenskou operáciou, pri ktorej v priebehu 2 mesiacov v roku 1944 zahynulo asi 21 000 sovietskych a 1 800 československých bojovníkov. Ranených bolo 88 000 vojakov. Celkové straty nemeckých vojsk, vrátane ranených a nezvestných, sa pohybovali medzi 50 - 70 000 bojovníkmi.


Pamätník a cintorín príslušníkov 1. československého armádneho zboru je národnou kultúrnou pamiatkou, na cintoríne sú hroby s menami 1 265 padlých bojovníkov. Pod sedlom stojí kamenný pylón s monumentálnym súsoším.


Prírodné vojenské múzeum Prírodné na Dukle sa rozprestiera na rozsiahlej ploche od poľsko-slovenských hraníc až po "Údolie smrti". V tomto areáli je inštalovaných v prírode viac než 60 rozmerných exponátov sovietskej bojovej techniky, používanej pri bojoch v Duklianskom priesmyku. Okrem vojenskej techniky sú súčasťou prírodného múzea aj zrekonštruované bunkre, palebné postavenia či pozorovatelne.

Priamo na štátnej hranici vztýčili na mieste bývalej „Pozorovateľne generála Ludvíka Svobodu“ 49 metrov vysokú vežu. Pôvodná veža bola drevená, súčasná bola odhalená v roku 1974. Rozhľadňa je postavená v nadmorskej výške 550 m a je vysoká 52 m. Vo vstupnej hale vyhliadkovej veže je inštalované audiovizuálne zariadenie, ktoré umožňuje návštevníkovi získať podrobnejšie informácie o Karpatsko-duklianskej operácii. Z plošiny je výhľad na duklianske bojisko na poľskej i slovenskej strane.


Połonina Caryńska (1 297 m n.m.) je jedna z trávnatých polonín v Bieszczadoch. Názov pochádza pravdepodobne od slova "tsara", čo znamená miesto ležiace nad obrábanou pôdou, roľou. Na pastvinách poloniny sa nachádzala dnes zaniknutá obec Caryńskie.

Masív poloniny je dlhý asi 4 kilometre, je tvorený 4 vrcholmi, pričom najvyšší je Kruhly Wierch. Juhozápadné svahy sú krátke a strmo zostupujú do údolia a hrebeň je miernejší. Turistom je sprístupnená takmer celá.

Pokrýva ju prevažne trávnatý porast a preto poskytuje krásne výhľady na susedné poloniny, vrcholy Wielka Rawka, Tarnica, Halicz, priľahlé doliny, ako aj na poľsko-ukrajinsko-slovenské pohraničie.


Tarnica (1 346 m n.m.) je najvyšší vrchol Bieszczad, nachádzajúci sa v najvýchodnejšej časti polonín. Dominuje mu obrovský železný kríž ako pripomienka návštevy bývalého poľského pápeža. Polonina je pokrytá prevažne trávou, miestami sutinou. Vrchol poskytuje krásne výhľady na nedotknutú prírodu poľsko-ukrajinského pohraničia. Obdivovať možno aj Wetlinsku a Carynsku poloninu, ale aj hrebeň na poľsko-slovenskom pohraničí s Wielkou Rawkou. V doline sa odrážajú strechy Wolosate, na východe sa vlnia ukrajinské hrebene a Bukowska polonina, ktorá je obsýpaná skalami. Tarnica má dva samostatné vrcholy, z ktorých jeden je vysoký 1 339 m n.m. a ďalší 1 346 m n.m.. Južný svah je pomerne strmý, severný svah je miernejší.


Halicz (1 333 m n.m.) je tretí najvyšší vrchol Bieszczad. Nachádza sa vo východnej časti poloniny, medzi Kopou Bukowskou a Rozsypancom. Vrchol je trávnatý, miestami pokrytý skalmi. Návšteva tohto vrcholu je obľúbená hlavne vďaka krásnym výhľadom na nedotknutú najvýchodnejšiu časť parku v poľsko-ukrajinskom pohraničí, ako aj dolinu rieky San, ktorá tvorí hranicu medzi Poľskom a Ukrajinou. Podľa starej legendy sa tu niekedy údajne nachádzala hranica medzi Poľskom, Ruskom a Uhorskom. Rastie tu viacero vzácnych rastlín, ako napr. prvosienka bukowinska.


Schronisko PTTK Chatka Puchatka (1 232 m n.m.) je turistická chata nachádzajúca sa na hrebeni Wetlinskej poloniny. Táto najvyššie položená chata v Bieszczadoch bola postavená v päťdesiatych rokoch 20. storočia pod vrcholom Husiakowej skaly a slúžila ako vojenský pozorovací objekt. V súčasnosti je celoročne prístupná a slúži ako stanica horskej záchrannej služby, aj ako bufet.


Wetlinska polonina (1 255 m n.m.) sa nachádza v západnej časti Bieszczad a je zároveň najnavštevovanejším miestom parku. Masív tvorí viacero vrcholov a na západe končí samostatným vrcholom Smerek. Juhozápadný masív strmo padá do údolia Wetlinky. Najvyššiu časť masívu pokrývajú typické pasienky, pod 1 050 m n.m. sa nachádzajú bukové lesy, ktoré sú najzachovalejšie v údolí Tworylczyka. Názov je odvodený od dedinky Wetlina, ktorá sa nachádza na úpätí poloniny. Počas prvej svetovej vojny sa tu odohrali ťažké boje medzi ruskou a rakúskou armádou.


Smerek (1 222 m.n.m.) sa v niektorých mapách nazýva Wielka. Leží v západnej časti Wetlinskej poloniny. Masív tvoria dva vrcholy. Na vrchole sa nachádza kríž. Z vrcholu možno obdivovať panorámu okolitých vrcholov, keďže je trávnatý. Ponúka panoramatický výhľad na okolité Bieszczady, na poľsko-slovenský hrebeň s Kremencom, ale aj na Sanocki-Turczańskie vrchy.

Najbližšie podujatia

Kalendár podujatí

<<  Marec 2024  >>
 Po  Ut  St  Št  Pi  So  Ne 
      1  3
  4  5  6  7  810
111213141517
18192021222324
252627283031